Obyčajové právo

Právna obyčaj je uznaná v rámci medzinárodného práva. V rámci SR je uznaná ako druhotná v rámci zákona.

> najstarší prameň práva
> pravidlo správania vytvorené spontánne na to, aby sa stalo prameňom práva

Podmienky:
> dlhodobosť — masovosť — faktickosť – zachovanosť — formálnosť — záväznosť — uznané väčšinou — vynutiteľnosť najvyšším orgánom

Základné prvky normotvorby Obyčajového práva

1. MATERIÁLNE používané v praxi a počas určitého obdobia
2. PSYCHOLOGICKÉ presvedčenie o jeho záväznosti

> človek alebo ľudia sú vždy živé ľudské  bytosti, duchovné a morálne, ktoré dýchajú, myslia, hovoria, milujú a sú z mäsa a krvi. Živé ľudské bytosti si nemožno zamieňať s niekým, kto bol vytvorený z fiktívneho práva vo fiktívnom systéme fiktívnymi subjektami /OSN/ atď. a boli mi poskytnuté tzv. ,,ľudské práva,,. Táto osoba by potom bola synonymom fiktívnej OSOBY keďže aj tá bola v tomto fiktívnom systéme práva vytvorená umelo.

> Keďže prirodzene stvorený človek — živý pôrod matkou — je tiež obdarený prírodou, niektorí ho nazývajú Bohom alebo Stvoriteľom /Stvorením so všetkými prirodzenými právami, netreba mu ukladať žiadne tzv. ,,práva a povinnosti,,. Tieto prijímajú len a výlučne fiktívne subjekty, teda osoby fyzické, ale aj právnické, ale potom sú to len VÝSADY.

> Žiadny človek a žiadny systém nemôže dať druhému ľudské práva, ktoré nevlastní, pretože nikto nemôže byť nad ľudskou bytosťou, okrem Stvorenia – Prírody, z ktorej ľudská bytosť vzišla ako jej výtvor. Jedinou úrovňou práva pre živých ľudí je prirodzené právo.

> je to dočasný subjekt medzinárodného práva na základe práva na sebaurčenie, ktoré národom priznáva oprávnenie slobodne rozhodnúť o ich budúcom štátnoprávnom usporiadaní /vznik nového štátu/ na národnom princípe /charta OSN/. V tomto procese musí byť vytvorená reprezentatívna organizačná štruktúra zastupujúca národ vo vzťahoch k iným subjektom medzinárodného práva. Medzinárodné právo neurčuje akým spôsobom môže dôjsť k zmene vlády v jednotlivých štátoch.

> dočasný subjekt medzinárodného práva s obmedzenou medzinárodnoprávnou subjektivitou, ktorá zaniká – porážkou povstania alebo nastúpením centrálnej moci.

> takýto štát sa navonok javí ako štát s dvoma vládami (centrálnou a povstaleckou), kde sa povstalci stávajú partikulárnym subjektom medzinárodného práva, ak efektívne vykonávajú moc nad časťou štátneho územia a ak ich iné štáty uznali. Majú na to ekonomické, humanitárne a ideologické dôvody.

Vyjadriť sa k navrhovanému pravidlu, môže každý, kto má pozmeňujúci návrh, alebo lepšie riešenie.

> Ak počas návrhu na nižších úrovniach, alebo počas prijímania nového pravidla na Občinovej rade nikto iný nenavrhol lepšie riešenie, pravidlo je prijaté a vstupuje do platnosti po skončení Občinovej schôdze /Veče/. Prípadne, dohodnutej skúšobnej lehoty.

> pravidlo je zaznamenané v zápisnici (na médiu) a uložené do súboru platných pravidiel v skúšobnej dobe.

Nikto nemôže ostať nespokojný, či nezúčastnený!!

Kóny stavby sveta sú súhrnom pravidiel, na ktorých je postavená stavba sveta. Ich plnenie a dodržiavanie privádza k osobnému rozvoju a harmonickému bytiu

narušovanie a nedodržiavanie kónov vedie k brzdeniu osobného vývoja. Sú vzájomne prepojené a jeden druhému nikdy neprotirečia. Zákony vesmíru dodržiavajú všetci a teda ako temné aj svetlé sily.

každý zodpovedá svojou budúcnosťou a svojim životom za vedomé úmyselné pokúšanie, navádzanie, lož a zámenu významov, každý sa svojou budúcnosťou zodpovedá za svoje miesto na svojom stupni evolučného vývoja. Každý jednotlivec/človek zodpovedá len a len za seba, nikdy nie za partnera/ku, ani za deti…neexistujú žiadne výhovorky

nikto nemá právo ovplyvňovať právo výberu kohokoľvek okrem  seba, lebo s.v. je najväčší dar, ktorý sme dostali a máme sa naučiť s ňou narábať

čo prehlásim to aj som, slovo má obrovská energetickú silu, máme sa naučiť používať slová zodpovedne

každý pozná svoje miesto

každý má právo vytvárať sebe podriadenú reálnosť o tri rozmernosti pod svojou

akákoľvek krajnosť sa premení na opačnú s rovnakou silou.

jeho nezastavenie vedie k jeho narastaniu. Kto vedie k jeho narastaniu, stal sa svedkom zla a nevykonal nič na jeho prekazenie, stáva sa spoluvinníkom. Tu zohrávajú dôležitú úlohu .. čestnosť, zmysel pre mieru a sila vôle

všetko má svoju príčinu a následok. Náhody neexistujú .. čo zaseješ, to zožnes

rovnaké priťahuje rovnaké

ako vo vnútri tak aj navonok, vnútorný a vonkajší svet je identický.

musí byť zakotvená, vychádza zo stavu svedomia často nadobudnutá skúsenosťou.

ak niekde niečo pribudlo, niekde niečo ubudlo

určené osudom a všetko, čo v živote človeka prebieha je znamenie duchovných ochrancov rodu/a je pre poučenie človeka —  čiže náhody neexistujú.

jeho nadužívanie neprospieva samostatnosti, prosiť o odpustenie. Náhradou je: mrzí ma, čo som urobil, rád by vysvetlil a napravil, žiadam, hľadám pomoc a.p.. Buď taký dobrý/á, mohol by si mi pomôcť

slovo Ďakujem… toto slovo je prekrásne, ale nemalo by sa nadužívať. Týmto slovom vieme manipulovať negatívne energie, preto slovo Ďakujem…  treba používať v správnej forme.

napriek zvykom je to slovo odcudzenia, bolo nastolené ako deliaca čiara medzi otrokmi a Bohom alebo pánom. Podnecovanie k nadradenosti. Náhradou je: slušné tykanie

napriek zvykom je to slovo, vzniklo v zmysle donucovania. Náhradou je: mohol by som, nastal čas vykonať, urobiť,         s radosťou vykonám, s radosťou urobím

napriek zvykom je to slovo obmedzujúce tvorivosť duše, vzniklo v zmysle slepej poslušnosti. Náhradou je: preskúmam, zvážim to, je to vhodné?, nie je to vhodné, prospešné

nahradiť slovom veľmi. Nič čo si žiadame, oceňujeme, charakterizujeme .. ,,Nemôže byť strašné!,, .. strašne sa mi páči, chcem, túžim – veľmi sa mi páči, chcem, túžim…

Milujem Ťa — dodáva životu ľahkosť a zmysel. Náhradou je: som s tebou rád, teší ma, že som s tebou, znamená zloženie záťaže   z pliec a spoluúčasť. Slovo Odpusť vymaže na oboch stranách veľa trápenia.

najvyšší zdroj energie — všetko čo je, stvoriteľ — sme jej súčasťou, je to všeobjímajúca nekonečná LÁSKA 

má funkciu premeniť hmotné telo na jemnohmotné a potom po vesmírnej skúsenosti toto vyhodnotiť. Týmto spôsobom časť ducha oddelená od Boha rastie a stále sa stáva väčšou vedomou súčasťou najvyššieho. Je to časť ľudskej bytosti. Ducha nemáme, duchom sme – inkarnujeme sa prostredníctvom Duše.

je všadeprítomná, nedotknuteľná všetko presahujúca energia, nedotknuteľné jadro živej bytosti, zdroj vedomia. Môže disponovať pevným telom, ale aj niekoľkými telami a telami jemnohmotnými. Vedomie Duše preniká fyzickým aj nefyzickým telom. Konštrukcia Duše pozostáva z éterickej energie a zahŕňa energetické centrá v tele — čakry. Ako celok sa odráža v aure. Prostredníctvom inkarnácie môže božská iskra vstúpiť do hmoty pomocou Duše a neskôr sa opäť stať rýdzim svetlom. Obsahuje druh energie pôvodu a všetky prežité skúsenosti zo žitia rôznych životov. Duša je určitou formou božskej energie Lásky, nám najbližšia forma, ktorá nás spája s realitou.

je elektromagnetické pole okolo nášho fyzického tela. Toto pole sa nachádza v časti svetelného spektra.

je spoločná správa Duše človeka v plnom súzvuku s najvyšším zdrojom Svetla a Lásky.

Použité zdroje:

Dr. Klučka J., Maráček J. — Medzinárodné zdroje práva, Kristína von Dreien, Pacher J. — Záhadná Tartária,  Polanský D. — Kto sme Slovania, Naše dejiny úplne inak — Dolog A.,  Jarga — Duchovná prax Slovanov, Laubert V. — Staroslovienska Bukvica, Veleslav J. — Svetoponímanie, Bajczi P., Teleková Batthyány D.,  Sabo E. — Občinové právo.